Bojím sa, že mlčím o tom, čo viem.
Pôrod môže byť nádherný.
Trvalo mi tri roky na vlastnej koži pochopiť, o čom je pôrod. V priebehu troch rokov som porodila trikrát, bola som teda v tejto téme ponorená až po uši. Keby som nezabojovala za to, v akých podmienkach budem rodiť, môj život by vyzeral podstatne inak. Nemala by som silu písať tento blog.
Nehladala som nejaké zjednodušenia. Išla som na to klasicky a logicky. Pri prvom tehotenstve som vychodila štandardnú pôrodnú prípravu v materskom centre na našom sídlisku. Spoznámkovala som si prvú, druhú a tretiu dobu pôrodnú a všetko sa naučila naspamäť. Som citlivá ženská bytosť, ale nie som padavka. Mám nízky prah bolesti, ale viem vydržať, čo vydržať treba. Zistila som, že to najpodstatnejšie od čoho pôrod priamo závisí, nám nepovedali. Zhrnula som to do blogu, aký by som sama chcela čítať pred prvým pôrodom, ale cítim, že by bolo lepšie uverejniť ho v kontexte celého príbehu. Preto, hoci to bude nedokonalé, napíšem úprimne svoj príbeh od traumatického pôrodu až po nádherný transformatívny pôrod. Ak to pomôže aspoň jednej žene alebo bábätku, bude mi to za to stáť.
Ak ste ženou, ktorá tiež intuitívne vníma, že trebárs tlačiť dieťa do protismeru jej nevyhovuje, potom píšem pre vás. Zabojovať za základnú možnosť porodiť v súlade s našim telom a najnovšími poznatkami z medicíny sa oplatí. Toto bude séria blogov, ktorá opíše moju cestu tromi pôrodmi – cisársky nemocničný na Slovensku, vaginálny nemocničný na Slovensku, vaginálny v zahraničí klasifikovaný ako domáci. Ďalej napíšem minimálne jeden blog s najdôležitejšou lekciou, ktorú som sa naučila na tejto ceste – bude to o hormonálnej smršti alebo teda o hormonálnej symfónii, ktorá sa odohráva v ženskom tele počas pôrodu a prečo je psychika pri pôrode taká dôležitá.
Nešlo mi o alternatívy a zážitky. Chcela som bezpečie pre mňa a moje deti. Pátrala som po podstate. Potrebovala som pochopiť pôrod ako taký. Mala som jediný cieľ – nech to stojí, čo to stojí, porodiť druhýkrát prirodzene. Investovala som do toho poriadny kus seba pretože to, či budem mať druhýkrát sekciu navždy zadefinuje počet našich detí a náš život. Po dvoch sekciách je tretia už automatická. Štvrté tehotenstvo sa neodporúča, mohlo by ohroziť život matky. My sme chceli štyri deti. Aj keby sme ich neplánovali, žiadne predchádzanie otehotneniu okrem abstinencie nie je stopercentné. Bola by som schopná ísť na potrat? Nedokážem si to predstaviť, nie to ešte pripustiť ako skutočnú možnosť.
Potrebovala som pochopiť, prečo prvý pôrod skončil sekciou, aby som sa rovnakému scenáru vedela vyhnúť. Vkročila som do príbehu, ktorý trval tri roky a úplne ma zmenil. Napokon som tretie dieťa rodila tak, ako som niekede v hĺbke duše vždy tušila, že je možné. Nečakala som, že to bude až také transformatívne. Vytiahla som ho z vody, vzala do náručia a zvolala: “Vincent!” čo znamená “Víťazstvo”. Bol to bezkonkurenčne najsilnejší okamih môjho života. Vnútorne ma premenil, stal sa zdrojom sily, z ktorej doteraz čerpám počas náročnejších dní. Toto víťazstvo chcem aj pre ostatné ženy, preto sa podelím o môj príbeh najlepšie a najúprimnejšie, ako viem. Nevravím, že pôrod “musí” alebo “mal by” byť nádherný, ale že nádherný byť “môže”. Druhým dychom dodávam, že pôrod by mal byť pre ženy a deti bezpečný. Nevhodný zásah do pôrodu ho dokáže skomplikovať. Pre mňa bol tretí zahranično-domáci pôrod najviac zo všetkého práve o bezpečí pre mňa a bábätko. Skutočne sme sa vyhli každej jednej komplikácii, ale i keby nastala, vedela by som, že nie je umelo vyvolaná nevhodnými zásahmi.
Ak vás téma zaujíma, môžete sa pridať do skupiny na fb a keď sa mi podarí napísať pokračovanie, vždy to tam uverejním. fb.me/vkrajinezazrakov
Share this entry