Čert v Čiernom Balogu

So zatajeným dychom sledujú toho pána, čo si zložil veľkú biskupskú čiapku a debatí so spolucestujúcimi… Mikuláš. Toto bude ten naozajstný. Má bradu. Normálnu, nie tú bielu vatovú. Dominik sa ho nebojí ako toho červeného pána s veľkým bruchom, ktorý na námestí splietal hohohó. Parná lokomotíva usilovne dychčí, čmudí a ťahá nás Čiernohronskou železničkou. Čert zamaže deti uhlím. Neskôr sa k postave čerta snažia deti vrátiť a nejako ju vyhodnotiť. Opisujú mi špinavého tvora s rohami a nevedia mu prísť na meno. “Čert?” pýtam sa. Sama neviem ako ich uviesť do tematiky. Čert je symbolom zla. Prečo ale chodí po boku Mikuláša a tvári sa ako jeho kamarát? Nezapadá mi to do koncepcie, a tak mlčim. Ani mama nevie všetko, a tak niektoré hlboké úvahy si postupom času a s nárastom poznania bude musieť Sveťo prelúskať sám. Dominika namiesto teologických úvah trápi viac to, ako rozbaliť perník a nebadane vyjesť celý balíček, kým mu to rodič nezatrhne.