Nástrahy v tráve

Mali sme takú tú jarnú brigádu pred našim panelákom. Na parkovisko pristavili veľký kontajner, do ktorého si obyvatelia činžiakového kráľovstva mohli nahrabať všetku tú špinu, ktorá na nás s nemou výčitkou kuká z trávnikov. Vzchopila som sa a išla hrabať. Obrala som krík od malých fľaštičiek od vodky. Boli poctivo a natesno pozastrkávané do jeho bujných pahýľov. Cigaretové ohorky počtom jednoznačne predčili popadané štipce, igelity, papieriky a iné somarinky typu plastové špáradko na zuby. Nevadilo mi, že za náš vchod sa na jarnú brigádu nikto nedostavil. (Je možné, že prišli pred alebo po a ja teraz neohrabane krivdím.) Bol nádherný deň a keby som mala možnosť ísť radšej s rodinkou na výlet, nezaváhala by som. Pravda je taká, že moja chlapská posádka, Vincenta vynímajúc, odišla brigádovať k svokrovcom do južnej zeme. Neprekážalo mi ani to, že mám vybavené kočíkovanie Vincenta a drahocenný čas takto márnim. Štve ma úplne iná vec. Začnem ju novou vetou, a prečítam si ju po sebe trikrát, aby sa mi uľavilo. Dlhšie mi trvalo vyčistiť členitú podrážku tenisiek od psích exkrementov ako pohrabať trávnik.

Strávila som dobrú chvíľu nad vaňou a handrou a starou zubnou kefkou čistila jednotlivé drážky podrážky. Prebaľovať moje deti mi nevadí – sú moje. Ale dýchať smrad nejakého cudzieho psíka, ktorého majiteľ bol lenivý výkal zdvihnúť, z toho mi je nepríjemne. Zvlášť, keď potrebujem vysávať a vyvesiť prádlo, pretože čas bez detí je pre mňa tak vzácny. Poviem to po lopate – psie hovienka sú lepivé. Blato sa tak na hrable nelepí. Sprvu som nevedela, čože je to za hrudu hliny, tak som ju z hrablí čistila rukou. Ibaže, nie, nebola to hlina. Tá je príjemne zemito voňavá.

Vynára sa mi spomienka, ako sme sa s deťmi nadchli pre šišky. Dominik sa naťahoval po ďalšiu a v tom som zbadala – nie je šiška ako šiška! Kričím: “Dominik, to nechytááááj!” Radi by sme chodili s deťmi po tráve. Ale všade sú hovienka. Všade. Keď si chceme zakopať loptu na lúke, nemáme si kde postaviť bránky bez toho, aby medzi nimi nebolo hnedé čudo. Raz sme to našli hneď vedľa detského pieskoviska. Pamätám si asi dvojtýždňové obdobie, keď bolo v strede chodníka psie hovienko. Najprv som ho prešla kolesom kočíka – pripomínam ich lepivú vlastnosť – ktorý sme vzápätí potrebovali naložiť do kufra. Dominik hovienko rozšliapol prv, než som sa stihla obzrieť. S tromi deťmi sa ponáhľate vždy a Peter potichu zúril, kým hľadal vlhčené utierky a stieral koleso. Niekedy ľudí nenapadne, že každoročne na jar sa sneh roztopí. Sveťo, ktorý zažil iba tri jari, si to už všimol. Realita striedania ročných období nepustí. Ten závej vedľa úzko odhrabaného chodníka raz pominie a výkaly ostanú presne tam kde sú – teda na chodníkoch. Chcelo by to školenie predvídavosti alebo aspoň ohľaduplnosti.

Už dlho hľadám riešenia. Moje deti sa chcú v zime hádzať do snehu. Chcú ho jesť. Všetko hnedé chcú zodvihnúť, už len vďaka tomu, aký kontrast tmavé výkaly vytvárajú na zasneženej ploche. Zaúčam ich v oblasti škodlivosti žltého snehu na detský organizmus. Ale hnevá ma, že niektorí nezodpovední psíčkari nás okrádajú o radosť prebehnúť sa po tráve, zbierať šišky či robiť anjelikov do snehu. Psíkov máme s deťmi radi. Nechcem sa dotknúť ich majiteľov. Za nezdvihnutie psieho hovienka je pokuta 20 euro, ale je to neefektívny strašiak, keďže by sme sa znemožnili domáhaním sa hovienkovej policajnej hliadky. Mohli by sme upozorniť na tento problém nejakým performancom. Všetky mamičky neodplienkovaných detí by ich vonku nechali behať nahé a dovolili by im vykakať sa podľa ľubovôle. Následne by sme to po našich deťom nezdvihli. Nič. Išli by sme domov a nechali to tak.

Jarné upratovanie skončilo, kontajneri odniesli, hovienka ostali. Snažím sa premeniť môj hnev na niečo konštruktívne, predsa len, také správne naštvanie sa vie byť hybnou silou vedúcou k zmene, pokiaľ nevyšumí v spŕške planých slov. Riešenie nepoznám. No minule som zbadala chlapca, ktorý sa vyzbrojený sáčkom popasoval s exkrementom svojho miláčika. Vy ste tým riešením, drahí majitelia rozkošných chlpáčov. Povzbudzujem vás i prosím. Pomôžte nám vrátiť deťom trávu, na ktorú môžu stúpiť bosou nohou.